Amnesia: Pád do temnoty (Dark Descent) - recenzia
Amesia: The Dark Descent (v slovenskom preklade Pád do temnoty) je hororová hra od Frictional Games. Spôsob hry a všetko ostatné okolo hry je veľmi podobné predošlej vychytávke Frictional Games - Pendubra. Tú tu ale nebudem rozoberať, o tom bude iná recenzia. Atmosféra hry Vás vtiahne úplne do hry, lepšie, než iné hororové hry či filmy. Na rozdiel od hier, ako DOOM 3 či Resident Evil, ktoré sa falošne hrdia titulom triler/horor tu nebudete bojovať so samopalmi najnovšej generácie a podobne. V Amnesii je Vašou jedinou zbraňou lampáš a nábojmi sú olejničky. Táto hra je ako hororový film, oveľa lepší než komédie ako Paranormal Activity či Grave Encounters. A prečo to Vám hneď poviem.
Keď zapínate hru neoslnia Vás nejaké známa logá, ako EA Games či Infinity Ward. Za najlepšiu horovovú hru (podľa mňa) môže malá spoločnosť Frictional Games. Keď si prezriete screenshoty z tejto hry, môže to vyzerať nudne. Aj menu keď zapínate hry nevyzerá bohvie ako. Je tam len Začať hru, Nahrať hru a podobne. Žiadne veľké vychytávky ako Multiplayer a kadečo. Na začiatku hry Vám to vyhodí, aby ste hrali so slúchadlami, v zatemnenej miestnosti. Taj si len privodíte omnoho väčší strach z tejto hry. V pohode stačí hrať v osvetlenej miestnosti, s reproduktormi. Hra bude stále zaujímava. Ale ak chcete zažiť ozajstné napätie, hrajte tak ako Vám Amnesia radí.
Začínate s výpadkom pamäti, s amnéziou. O tom sa vlastne aj hra točí. Počas hry nachádzate denníky, listy a vzpomínate si. Tak sa Vám vybaví celý dej. Na začiatku si pamätáte len, že sa voláte Daniel, ste z Londýna a naháňa Vás nejaký "Tieň". Na ostatné, čo sa v hrade dialo musíte prísť sami.
Ani pri prvých krokoch hra strašidelne nevyzerá. Nachádzate prvé kresadlá, pomocou ktorých zasviecujete sviečky, neskôr nájdete aj lampáš a olejničky do neho. Sem tam Vás prekvapí nejaký vietor. Hra ešte vyzerá nudne.
Neskôr ale zisťujete pravý opak. Počujete rôzne zvuky, niektoré ani nieu ľudské. Zisťujete, že musíte zabiť istého Alexandra, ktorý sa nachádza v najspodnejšom konci hradu. Dostať sa tam ale bude ťažké. Daniel, za ktorého hráte, totiž trpí nyktofóbiou - strachom z tmy. Ak ste totiž dlhšie v tme, bez zdroju svetla, Váš hráč začne prepadať panike, blúzni, obraz sa Vám začne hýbať, v najhoršom Vám po obrazovke začnú behať šváby, obrazy na stenách budú vyzerať desivo a niekedy ževraj aj spadnete na zem. Aby sa Vám tieto veci nediali, musíte zapaľovať sviečky, chodiť s lampášom a podobne. Olej do lampáša či kresadlá však nenachádzate na každom kroku a ak sa Vám minú, musíte po tme blúdiť opusteným hradom.
Vlastne ani opustený nie je. V ňom sa potulujú všeliakí bubáci, konkrétne tri druhy. Tie vám hovoriť nejdem, časom ich možno zbadáte, alebo aj zacitíte. Jediným prostriedkom ako sa proti týmto bubákom chrániť je zavrieť sa do skrine, alebo skryť sa do tmy, zhasnúť svetlo, čupnúť si a čakať, kedy bubák odíde. Neútočí na Vás armáda bubákov, nemáte proti nim žiadne zbrane. Najhoršie na nich ani nie je, ako vyzerajú, ale ako sa objavia. Niekedy sa nečakane objavia, keď otvoríte dvere, zoberiete kľúč a Vám neostáva nič iné, len ako od toho miesta utiecť a skryť sa.
No Amnesia nieje len o skrývaní sa pred strašidlami. Často musíte hľadať súčiastky, aby ste sprejazdnili nejaký stroj, a aby ste sa dostali ďalej ku Alexandrovi. Musíte namiešať všeliaké elixíry, a ich prísady musíte hľadať po hrade. A v hrade sú bubáci. O to je to ťahšie.
Hra nie je zaujímavá len graficky. Grafika nie je práve najlepšia, ale to ani tak v tej tme nevnímate. Hlavnou vecou sú zvuky. Počas potulovania počujete rôzne kroky, či dokonca plač dieťaťa, nárek žien, mužov... Hra ale s predošlej Pendubry prebrala jednu základnú vec - schopnosť pohybovať predmety. Môžete zdvíhať debny, sudy, knihy, otvárať šuflíky, skrinky, skrine. V prípade núdze musíte zabaridakovať dvere debnami, aby Vás monštrá nenašli. Je to len chabé. Aj tak sa budete musieť skryť.
Plusy:
-výborná atmosféra
-zvuky
-schopnosť hýbať predmetmi
-logické hádanky
Mínusy:
-grafika
-zopár bugov (niekedy vidíte cez stenu a podobne)
Moje hodnotenie: 9
Jaroslav Cabuk
